MultiGPU riešenia. Kto by o nich v dnešnej dobe nepočul. Ale ako to bolo v minulosti? Kedy sa vlastne začala akási "éra" viacprocesorových grafických riešení? Niektoré odpovede nájdete aj v tomto článku.
Rozhodol som sa napísať "malý" článoček o MultiGPU riešeniach grafických kariet. Ak si niekto myslí, že výroba dvojprocesorových grafických kariet, či tzv. sendvičov, alebo priamom návrhu PCB pre dve gpu, sa datuje od 7950GX2, je na omyle. Ich výroba sa totiž datuje už od februára 1998, kedy firma 3DFX vydala svoju grafickú kartu Voodoo2, ktorá už vtedy spájala dve (fakticky dokonca štyri) grafické jadrá na jednom plošnom spoji. Dva čipy slúžili ako "textúrovacie jednotky" jeden bol spojovací. Posledný bol na zobrazovanie 2D obrazu, keďže karty určené na 3D grafiku neboli naprogramované na zobrazovanie 2D grafiky, tento "neduh" zostal karte po jeho predchodcovi - Voodoo1 - čo bol čiste 3D akcelerátor, a zapínal sa len v prípade 3D aplikácií.
3DFX Voodoo 2
Voodoo2 so sebou prinieslo aj SLI - Scan-Line Interleave - spojenie dvoch grafických akcelerátorov do jedného silného celku - Voodoo2 nemalo vo svojej dobe konkurenciu, jediné, čo nedokázala, bolo vyššie rozlíšenie ako 800x600 pri 16bit hĺbke farieb. SLI umožnilo odstránenie tejto chybky na kráse, dovolilo použiť až 1024x768, samozrejme výkonový nárast oproti už aj tak vyriadenej konkurencii sa ešte zvýšil. 3DFX v tretej sérií svojich kariet nepokračovalo vo svojich viacprocesorových kartách.
Objavil sa ale ďaľší experimentátor - ATi. Zrejme si povedali, že keď to dokáže 3DFX, nemôže to byť nič ťažké - a skonštruovali grafickú kartu ATi Fury MAXX ktorá obsahovala dva Rage 128 grafické procesory na jednom PCB.
ATi Rage FURY MAXX
MAXXko bolo výkonné približne ako konkurencia. Vyžadovalo ale silný procesor, prekvapivo narozdiel od jej súpera GeForce DDR, inak bola limitovaná práve procesorom. Celkovo bola Fury MAXX vcelku podareným experimentom, aj keď výkonnostné prepady pri 32bit farbách zamrzeli, hlavne pri vyšších rozlíšeniach. Problém bol (ako inak) hlavne v optimalizácií driverov. Ale čo je hlavné - spojenie dvoch grafických procesorov fungovalo, vo vyšších rozlíšeniach, s poriadnym procesorom mnohokrát aj na 90%, mnohokrát ale stihla ukázať svoju zlú tvár, a prepadla sa aj pod GeForce SDR.
Ďalším v poradí grafických viacprocesorových návrhov je Voodoo5 5500, ktoré nesie na svojom PCB dva VSA-100 čipy. Voodoo ju ale neskoro nasadilo na trh, a karta, mierená proti GeForce DDR bola prakticky rozprášená GeForce2jkou. VSA znamená Voodoo Scalable Architecture, teda Škálovatelná Architektúra Voodoo.
3DFX Voodoo 5 6000
Voodoo 5 sa do predaja ešte stihlo predrať, ale Rage MAXX, a aj GeForce DDR (jej súperi) ju v podstate porážali. Kartou, ktorá mala vysekať 3DFX z problémov, a zabezpečiť jej pozíciu výkonového lídra, bola karta Voodoo 5 6000, zložená zo štyroch VSA-100 čipov. Problém bol ale hlavne v napájaní - Voodoo 5 6000 potrebovala totiž externý zdroj, čo bolo na vtedajšiu dobu čosi nemysliteľné. Nakoniec sa ukázalo, že karta by síce výkonu na porazenie jej súperov mala, no zabila ju napríklad aj neimplementácia hardwarového T&L (Transform & Lightning, neskôr vyšlo v podobe softwarovej náhrady, ale drivery boli velmi nestabilné, a navyše prišli neskoro), a taktiež SDR pamäte, ktoré bohužiaľ na kartu tohoto typu nestačili. Karta mala konkurovať GeForce2 GTS ale nakoniec mala výjsť kúsok pred uvedením GeForce3, takže aj keď GeForce2 GTS porazila, GeForce3 ju celkom iste zadupala do zeme.
Človek by teraz čakal, že ďalšou reinkarnáciou sendvičov bola až GeForce 7950GX2. Ja som ale vypátral jeden počin od firmičky XGI.
XGI, ako mladá ambiciózna firma, vyhlásili vetu, ktorá ich zrejme nakoniec aj mrzela. Totiž v čase svojho vzniku predpovedali koniec vlády grafickým "veľmociam" ATi a nVidia, ktoré bastlili svoje nové rady grafických kariet - ATi 9xxx, nVidia FX5xxx.
XGI Volari V8 Duo
Napokon vyšla karta XGI Volari V8 DUO - dvojčipová karta. A ako to dopadlo? Ťažko povedať, že by to oboma spoločnosťami nejakým spôsobom zatriaslo - karta mala zlú kvalitu obrazu v 3D aplikáciách, a jej celkový výkon bol asi o 30-40% menší ako jeho konkurenta - ATi Radeon 9800XT. Karta si navyše pekne vypýtala - 100-120W je dosť, a výkonom si mohla trúfať maximálne na karty ATi 9600XT, či nVidia 5700Ultra.
Medzi XGI Volari V8 DUO, a GeForce 7950GX2 je vlastne priepasť, ak nerátame experimentálny počin od firmy ASUS - 7800GT DUAL, riešené elegantne - návrhom jedného PCB pre dva grafické procesory.
ASUS 7800GT DUAL
Takéto riešenie by sa snáď malo možnosť umiestniť, a zafixovať hlbšie v pamätiach, nebyť externého napájacieho zdroja, ktorý odrádza od kúpy síce výkonnej, ale ako externý zdroj naznačuje, aj dosť náročnej grafickej karty na energiu. Grafická karta síce bola schopná prekonať svoju jednočipovú sestru - 7800GTX, ale mnohokrát výkon padal na ovládačoch aj ku samotnej 7800GT. Navyše má karta dve nevýhody oproti dvom separátnym 7800GTčkám zapojeným do SLi - prídavný napájacý zdroj, a asi o 40W vyššiu spotrebu, čo je zaujímavé. Navyše bola karta drahšia, ako dve 7800GT, a ASUS uviedol len limitovanú podporu dosiek, do ktorých 7800GT DUAL sedela. (Neoficiálne šla na väčšine, ale mohli sa objaviť problémy s kompatibilitou)
Fakticky príležitosť vytvoriť viacčipovú kartu sa naskytla až vtedy, keď nVidia strácala svojou GeForce7900GTX na výkonnostného leadera od ATi - x1950XTX(GDDR3/4), tak sa chcela trošku poistiť - vydala dvojčipovú kartu s (v tomto článku toľko omielaným) názvom GeForce 7950GX2.
nVidia GeForce 7950GX2
Karta ale neniesla samotný návrh PCB pre dve jadrá, ale bol to akýsi sendvič - dva PCB na sebe spojené cez SLi mostík (interne). Karta mala ale veľmi vlažné výsledky - ako každá dvojčipová karta, aj táto potrebovala poriadne silný procesor. Oproti 7900GTX priniesla výkonový nárast v podobe slabých 10-15%, niekedy klesla aj pod svoju jednočipovú sestričku. Výsledky v podobe vyradenia Radeona x1950XTX sa dostavovali až vo vysokých rozlíšeniach, a aj to nebolo vždy isté skrz interné SLi zapojenie. So zlepšujúcimi ovládačmi sa výkon karty sem-tam zvyšoval, ale stále bolo čo odlaďovať, a karta nikdy nebola tak výkonná ako sa očakávalo.
Ďalší "medzipočin" nebol priamo od ATi, ale od jej OEM výrobcu - Sapphire. Tí zbastlili kartu Sapphire Radeon x1950PRO DUAL, ktorá ale vyšla už v prítomnosti osmičkovej rady od nVidie.
Sapphire Radeon x1950PRO DUAL
Napriek tomu vedela v pár prípadoch, kde jej výkon práve nepadal ovládačmi, či proste nedostatkom výkonu, zakúriť aj 8800GTXke, no prirovnal by som ju maximálne niekde medzi 8800GTS640 a 8800GTS320, resp. HD3870 a HD3850. Spotreba bola o niečo horšia - Sapphirka si potiahla o 20W v záťaži viac ako 8800GTX, no nieje to úplne najhorší výsledok pre MultiGPU riešnie.
Predposledná atypická karta bol doslova zbastlený HD3850X3 od firmy ASUS s menom Trinity, ktorý bol zložený z troch MXM (notebookových) HD3850tok, a výkon bol cca. rovnaký ako v prípade HD3870X2, takže to bol malý prešľap zo strany ASUSu.
ASUS Trinity HD3850X3
No a nakoniec nezvyčajný počin v podobe spojenia vtedajšieho slabšieho mainstreamu do dvojčipovej karty od tvorcu x1950PRO DUAL - Sapphire HD2600XT DUAL.
Sapphire HD2600XT DUAL
O tejto karte toho moc neviem, našiel som pár testíkov, ktoré ukazujú na slušný výkonový nárast oproti samotnému HD2600XT - cca 30-80%, ale celkovo sa táto karta neuchytila - zrejme preto, lebo mala podobný/nižší výkon ako HD3870/HD3850, a singleGPU riešenie je vždy lepšie ako multiGPU
Ďalšie počiny sú už celkom známe, takže ich len v skratke spomeniem - ATi Radeon HD3870X2, HD3850X2, HD4870X2, HD4850X2, nVidia 9800GX2 a terajšia najvýkonnejšia karta súčasnosti - nVidia GTX295.
Povedal by som, že toto je koniec malého priblíženia doterajších MultiGPU riešení, ich éra ale zďaleka nekončí, práve sa totiž začal ich naozajstný rozvoj, keď si ATi zaumienila, že bude tvoriť len mainstreamové jadro, a do high-endu sa vždy vyšplhá pomocou spojenia viacerých jadier na jeden PCB.
|